Idem domov z roboty a krčma ma vcucne, tak na jedno ostanem, samozrejme vkusne.
A po treťom sa to zvrtne keď do dverí hrobár vtrhne, slinu ťahá od Sibíri, mením plány hneď po chvíli.
Tichý hlas pečienky nepočujem, povinnosti druhého dňa ignorujem. V mene cirhózy a smrti pijem druhý, tretí, štvrtý, je mi jedno, dones jedno, najhoršie je keď je smädno.
Po šestnástom v peňaženke tma, ale hrobárovi prišla výplata.
Drevený spácak vezmi si keď s hrobárom piješ, uľahčíš mu robotu ak nedožiješ.
Vidím svetlo na konci tunela, to ma lampa do gebule udrela. Zdravím neóny známym gestom, keď zosnulý kráčam mestom, s hrobárom si dávam zbohom za rohom.
Ráno ma zima zobudí, oblečený a obutý v miestnosti nie som sám - v márnici sa zobúdzam.
The Brazilian metal outfit teaches a lesson in exemplary thrash, delivering palm-mute chugging, dexterous fretwork, and infuriated-but-intelligible vocals on every song Bandcamp Album of the Day Jan 21, 2021